Maťko a záhada dreveného domčeka

Jedného dňa nájde Maťko v starom drevenom domčeku na hranie zápisník plný príbehov s fotografiami neznámych detí a truhlicu, na ktorej je nápis „Smieš ma otvoriť až dočítaš posledný príbeh“. Maťko zápisník skryje vo výklenku pod strechou domčeka a každý deň chodí na ihrisko, aby si tajne čítal príbehy dievčat a chlapcov, ktoré vždy súvisia s tým, čo v daný deň sám zažíva. Učí sa z nich, že nemá druhých hodnotiť, lebo sa v nich môže mýliť, že si slová druhých nemá brať osobne, že je dôležité všímať si pocity druhých, a že nech sa mu stane čokoľvek, vždy má na výber, ako sa zachová.